Umiestnenie satelitných vysielačov na sokoly červenonohé v Kazachstane

Začali sme s inštaláciou satelitných vysielačov zakúpených v rámci programu LIFE + (LIFE11/NAT/HU/000926 www.falcoproject.eu). Najprv sme vysielače umiestnili troch dospelých vtákov, v ďalekom a veľmi zvláštnom mieste, v chránenej časti rozprávkovej stepi Naurzum v Kazachstane. Skoršie údaje naznačujú, že hniezdna populácia sokolov červenonohých sa pripája do východoeurópskych populácií  druhu ku konci leta, než začne ich migrácia do južnej Afriky.

 

Dúfame, že výprava "Aishi", "Dany" a "Adaia" bude môcť byť sledovaná na satelitetracking.eu (pre aktualizáciu kliknite na mapu).

 

 

Kto nepočul o tom, že stepné komáre napádajú len vo dne?

Dve silné maďarské skupiny tvorené Péterom Palatitzom / BirdLife Maďarsko (MME), Skupina pre ochranu sokola červenonohého (MME KvVMCS) a Attila Nagy / Milvus Group boli doplnené miestnym expertným tímom pod vedením Jevgenija Bragina Alexandroviča, ktorý je výskumníkom so sídlom v Naurzum, ktorého sprevádzali jeho študenti: Igor a Richat.

Naurzum sa nachádza v severnej časti krajiny, ktorá predstavuje step. Rozkladá sa na ploche približne 3000 km2.

Väčšina chráneného územia je pokrytá rôznymi trávami, rozptýlených popri alkalických jazerách, taktiež  sme videli niekoľko metrov vysoký vápencový balvan.

Na suchých stepných pôdach sa darí len veľmi málo drevinán, a teda aj lesné porasty rastúce na piesčitých pôdach v sprašových depresiách sú veľmi cenné (Foto: Dr Péter Palatitz / MME KvVMCS).

 

Evgeny pracoval viac ako 40 rokov v Naurzum, a to, čo sa nám nestihol ukázať, pravdepodobne stojí za to vidieť rovnako. Existuje mnoho kuriozít v týchto stepiach Kazachstanu: od svišťov cez antilopy saiga až po prieložníky čiernokrídle. Ukážme si niektoré momentky z našich najzaujímavejších pozorovaní.

Pre sokoly červenonohé (Falco vespertinus) je človek (Homo sapiens), vzhľadom k tomu, že umiestňuje umelé hniezda (búdky) pre ne, sa stal budovateľom hniezd, rovnako ako straka čiernozobá (Pica pica) alebo havran poľný (Corvus frugilegus). Možno to je dôvod, že sa nebojí toľko ornitológov (Homo sapiens vespertinusiensis) kontrolujúcich búdky.

Samica sokola červenonohého podobne ako v Maďarsku, znáša  4 vajcia v dobrých rokoch, ale uspokojí sa aj s tromi v chudobných rokoch na potravu. Vtáky po vracajú zo zimovísk začiatkom  apríla a začínajú hniezdiť v druhej polovici mája.

Samec sokola červenonohého v druhom kalendárnom roku môže byť ľahko rozpoznaný podľa nerovnomerného vzoru na svojich ručných letkách. Boli sme informovaní, že hlavným potravným zdrojom sú podobne ako v Maďarsku hraboše poľné (Microtus arvalis), ale konzumujú aj hrabavky škvrnité (Pelobates fuscus), rovnokrídlovce a tiež ďalší hmyz, ktorý je prítomný vo veľkom množstve a to vo vzduchu ako aj na zemi (Foto: Dr Péter Palatitz / MME KvVMCS).

Prvý úžasný fakt: v kolónii sokolov červenonohých každý rok hniezdi pár sokola kobca (Falco columbarius) ... (Foto: Attila Nagy / Milvus Group) ...

... v jeho hniezde sa akurát vyliahlo mláďa a ďalšie vajce bolo v procese liahnutia.

V Maďarsku sokol lastovičiar len veľmi zriedka hniezdi v kolónií sokolov červenonohých, zatiaľ čo tu je to bežný jav ...

V inštalovaných búdkach s malými vletovými otvormi sme si mnohokrát mohli siahnúť na  výrika lesného (Otus scops). Niekoľko exemplárov boli kontrolované s krúžkami, ktorými boli označené v predchádzajúcich rokoch rovnakým spôsobom.

Ďalší zaujímavý postreh: Hlaholka severská (Bucephala clangula) hniezdi hneď vedľa sokola červenonohého!

Orol kráľovský (Aquila heliaca) hniezdiaci nad búdkou umiestnenou pre sokola červenonohého ...

... s troma nádhernými mláďatami ...

... starší zástupcovia druhov lovili v malých skupinkách v okolí. Najväčšia pozorovaná skupina obsahovala 30 jedincov, ale podľa Evgenya je to výnimočný rok, v tomto období sú vždy väčšie skupiny v okolí (Foto: Dr Péter Palatitz / MME KvVMCS).

Odfotený orliak morský (Heliaetus albicilla) a orol skalný (Aquila chrysaetos) hniezdia veľmi blízko seba, za losmi (Alces alces) pasúcimi sa pod nimi môžu dokonca vidieť vďaka ich vynikajúcim zraku na otvorenej stepi antilopy saiga (Saiga tatarica).

A ak tam je tak veľa veľkých hniezdiacich dravcov na okolí,  sokol rároh (Falco cherrug) musí byť tiež prítomný (Foto: Attila Nagy / Milvus Group).

Niet divu, že kane sú najpočetnejšími z dravcov. Na fotografii je kaňa popolavá (Circus pygargus), ale videli sme aj kaňu stepnú (Circus macrourus). Tu nehrozí hniezdu ani likvidácia biotopu ani žatva ako ohrozujúci faktor. ...

 

Čo môže vysvetliť vysokú diverzitu vtákov v mieste, kde zima trvá do konca apríla, produktivita pastvín je pomerne nízka, a okrem topenia snehu je tam sotva 300 mm úhrn zrážok za rok?

Niekoľko druhov cicavcov sa veľmi dobre prispôsobili týmto podmienkam, pričom zdieľajú niektoré zaujímavé funkcie: všetci sa ukladajú na zimný spánok, a vzhľadom k svojej veľkosti a vysokej kvantite predstavujú fantastický zdroj potravy pre dravé vtáky. Žijú tu tri druhy sysľa: Spermophilus fulvus, Spermophilus major, Spermophilus pygmaeus), ale aj iné druhy hlodavcov sú tiež prítomné vo vysokom množstve, ako napríklad endemický škrečok (Allocricetulus eversmanni).

Svišť bobak (Marmota bobak) môže dorastať do dĺžky pol metra. Vzpínajú sa na zadných nohách pre kontrolu prostredia pred nepriateľmi, dávajú tvrdé píšťavé zvuky, ktorými varujú jedincov svojho druhu pred nebezpečenstvom. (Nie je pochýb o tom, že také pekné porcie veľkých a tučných svišťov hrajú dôležitú úlohu v procese kŕmenia orlých mláďat ...)

Jašterice krátkohlavé (Lacerta agilis), sú všadeprítomné.

Hmyz tvoriaci vzdušný planktón je tiež veľmi bohatý. A táto skutočnosť je preukázaná prítomnosť veľkého počtu leteckých lovcov, ako táto vážka (Fotky: Dr Péter Palatitz / MME KvVMCS).


Mor kobyliek tu nie je vzácny jav. Dostali sme sa do niekoľkých skupín kobyliek
Calliptamus Italicus, ale pred dvoma rokmi, ich husté mraky zatemnil oblohu
(Video: Dr. Péter Palatitz / MME KvVMCS).

Prieložník čiernokrídly (Glareola nordmanni) vykonávajú obrovskú migráciu až do Afriky, pričom hniezdia na týchto stepiach ...

A dôvod je jasný: ich hniezdne lokality sa hemžia hmyzom. Keď sa mláďatá vyliahnu, jedlo nie je ďaleko ...

Niekoľko hmyzožravých vtákov žije v stepiach v Naurzum: napríklad skaliarik sivý(Oenanthe oenanthe) hniezdi  v syslích otvoroch,... (Foto: Dr. Péter Palatitz / MME KvVMCS).

... slávik modrák (Luscinia svecica) ...

... jarabica poľná (Perdix perdix) ...

... drop malý (Tetrax tetrax) ... (Foto: Attila Nagy / Milvus Group).

... východný poddruh hvizdáka veľkého (Numenius arquata orientalis) ... (Foto: Dr Péter Palatitz / MME KvVMCS).

... a veľké množstvo ďalších druhov, ako je napríklad škovránok stepný (Melanocorypha Leucoptera) jeden z ornitologických vrcholov tejto oblasti (Foto: Attila Nagy / Milvus Group).

 

Nechceli sme zachytiť akýkoľvek obrázok z malých pijavíc (vymysleli sme pre ne vedecký názov: Culicidotypia), ale utrpeli sme nespočet uhryznutí na našich členkoch a ramenách. Zaujímavý postreh: komáre v tejto oblasti útočia na ľudí aj za denného svetla a počas intenzívneho vetra. Ale na rozdiel od maďarských zmiznú ako noc padá na stepi, a nenapádajú domy s otvorenými dverami. Naurzum je úžasné miesto!

 

Upevnenie rádiové vysielače á la falcoproject.eu

Od ôsmych odchytených vtákov zvolíme tri v najlepšom stave. Dve samice "Aisha" a "Dana" boli pomenované podľa kazašských dievčenských mien, zatiaľ čo samec, "Adaia" bola pomenovaný po lokálnom kmeni Jevgenija. Všetky označené vtáky hniezdia v búdkach, dobre známych z našich projektových oblastí. Príloha miniatúrnych vysielačov o hmotnosti 5 gramov je uvedené na nasledujúcich obrázkoch.

Zber biometrických údajov vtákov (dĺžka stehennej kosti, dĺžke polovice krídla, dĺžka chvostových pier a telesnej hmotnosti) a umiestnenie krúžku na nohu.

Ak je vták kľudný, prikladáme vysielač.

Teflónová páska vedie cez hrudník vtáka.

Dôkladne usporiadame perie okolo a pod postrojom.

Postroj je len dočasne pripojený, potom odstránime postroj z vtáka, aby mohol opäť vidieť a necháme ho pohybovať sa tak, aby sa  perie utriaslo pod vysielač.

Potom sme upravili teflónovú pásku na správnu veľkosť, a začať šiť postroj s dentálnou niťou a chirurgickými ihlami.

Na záver sme starostlivo skontrolovali, či postroje sú na správnom mieste na hrudi vtáka ...

... a nakoniec rozhodujúcim krokom vyžadujúci presnosť a veľa trpezlivosti: zaviazať na uzol a opraviť uzly so  sekundovým lepidlom (Foto: Igor Alexeyev).

Ak všetko ide dobre od odchytu po vypustenie trvá celý proces asi 60 minút. Medzitým ostatní členovia skupiny sledujú hniezdo, a uistia sa, že druhý člen páru sa vrátil do hniezda, keď sme inštalovali vysielač (Foto: Attila Nagy / Milvus Group).

Posledná vec, ktorú musíme urobiť: profesionálne vypustenie (Foto: Dr. Péter Palatitz / MME KvVMCS).

Vysielač by nemal obmedzovať pohyb a ďalšie správanie označeného vtáka.

"Aisha" s vysielačom  8.6.2014 (Foto: Attila Nagy / Milvus Groupt).

"Dana" s vysielačom  8. júna 2014.

"Adaia" s vysielačom na 13.júna 2014 (foto: Igor Alexeyev)..

 

Po uvoľnení sa kontrolujú označené jedince a sledujeme ich správanie. Najväčšou radosťou bolo, keďsme videli  všetkých jedincov  na svojich hniezdach, takže môžeme dúfať, že po ukončení ukončení hniezdenia nás prídu navštíviť do Európy.

A konečne krstný otec vtákov vybavených vysielačmi, náš pomocník v Naurzum: Evgeny Bragin, s ktorým bola radosť pracovať. Ďakujeme Ti! (Foto: Attila Nagy / Milvus Group).

 

Péter Palatitz