„Ubul” sa vrátil do Dunajskej delty po 33 tisíc kilometrov dlhej výprave

V minulom roku v rámci programu LIFE + (LIFE11/NAT/HU/000926) označili vedci z MME (Maďarská ornitologická spoločnosť), Národného parku  Bükk (BNPI), z Národného parku Körös-Maros (KMNPI) a rumunskej skupine Milvus, dvoch sokolov červenonohých satelitnými vysielačkami krátko po prelete Čiernym morom počas ich jesennej migrácie.

Prvým z nich bol „Ubul”, zdanlivo normálny dospelý samček. Avšak počas posledného roka preukázal svoje mimoriadne schopnosti, keďže prekonal obrovskú cestu a teraz sa opätovne vrátil na k brehom rieky Dunaj.   Vďaka modernej technológii sme mohli jeho výpravu sledovať „naživo“.Pripevnenie vysielača na „Ubula” – 14.september 2014, delta rieky Dunaj, Rumunsko

Počas 33 tisíc kilometrov dlhej cesty prekonal dvakrát stredozemné more, Saharu a rovníkový dažďový prales. Jeho zimoviskom boli savany Namíbie a Botswany, ktorými putoval skrz na skrz.
33 tisíc kilometrov dlhá výprava Ubula počas posledného roka. Pre aktuálne údaje kliknite na mapu (zdroj: satellitetracking.eu).

Najviac prekvapujúce udalosti z migrácie sa udiali počas jari. Vtáky mierili na svoje hniezdiská proti vytrvalým vetrom, ktoré trvali niekoľko týždňov, takže prelet ponad Saharu prakticky nebol možný. Takéto meteorologické podmienky sa udejú iba raz za niekoľko rokov, počas normálnych rokov nekomplikujú migráciu vtáctva.

„Ubul” spolu s množstvom ďalších sokolov červenonohých čakal na správne okolnosti na prelet Saharou od polovice apríle až do júna v kopcovitých oblastiach Ghany, Toga a Beninu.  Nanešťastie nie všetky vtáky vedeli odolať meniacim sa podmienkam.„Dana” pravdepodobne preto zahynula v Kamerune.

Niektorý z označených sokolov sa pokúsil preletieť počas zlých migračných okolností, no uhynul. Vysielač „Adaia”, samca označeného v Kazachstane, stíchol za nevysvetliteľných okolností v Maroku.  

„Apollo” bol nájdený francúzskymi rybármi v Stredozemnom mori. Tento vták bol identifikovaný len zásluhou hliníkového krúžku, jeho funkčný vysielač bol nám vrátený talianskymi kolegami z LIPU.

Niektoré sokoly sa snažili tzv. slučkou prekonať Saharu, leteli smerom na západ a tak sa v predtým nikdy tak významných počtoch objavili sokoly červenonohé v Maroku , alebo na Pyrenejskom poloostrove. Mnoho z nich zahynuli v Atlantickom oceáne, len niekoľko šťastných dosiahli Kanárske alebo Azovské ostrovy. Táto dlhá púť bola úspešná len pre niekoľko jedincov, niektoré farebne označené jedinca v Karpatskej kotline boli pozorované v Portugalsku a Španielsku, neskôr dokonca vo Francúzsku a Švajčiarsku.  Väčšina vtákov, ktoré sa rozhodli pre západnú migračnú trasu sa na hniezdiská vrátili veľmi neskoro a aj preto sa nezapojili do hniezdenia, prípadne začali s nim veľmi neskoro. „Karma” a „Ubul”  patrili túto jar do nezhniezdiacej populácie.

Je veľmi pozoruhodné, že jarná migračná cesta Ubula viedla cez oblasti  Banat a Partium. To indikuje prvýkrát ich význam pre migráciu sokolov červenonohých počas jarnej migrácie.    „Karma” s vysielačom, delta rieky Dunaj, Rumunsko, 16.septemer 2014.

V auguste sa „Ubul” vrátil na miesto, kde začal s migráciou vlani. Strávil tak celý rok migráciou. Dúfame, že ďalší rok bude pre neho menej stresujúci a vráti sa skôr, tak aby mohol zahniezdiť kdesi v stepi južného Ruska, alebo Ukrajiny.

 

Péter Palatitz – falcoproject.eu